dotkni sa
lužného
lesa

Salamandra škvrnitá Salamandra salamandra Pestré sfarbenie salamandry škvrnitej má varovať alebo odradiť prípadného predátora od útoku. Na svoju obranu totiž používa jed. Produkujú ho najmä žľazy v zadnej časti hlavy, po stranách tela a na chvoste. Jed spôsobuje silné pálenie (napríklad pri kontakte s očami). Aktívna je hlavne za súmraku a v noci. Svojmu domovu ostáva verná niekoľko rokov. V zime sa schováva pod zem. Dožíva sa až 24 rokov. Salamandra škvrnitá Užovka obojková Natrix natrix Užovka obojková je najrozšírenejším slovenským hadom. Žije v močiaroch, v blízkosti jazier, riek a potokov. Jej potravu tvoria hlavne obojživelníky a ryby. Vyskytuje sa vo veľkej časti Európy a západnej Ázii. Patrí k rýchlym druhom hadov, dokáže vyvinúť rýchlosť až 7 km/hod. Keďže nepatrí medzi jedovaté hady, na svoju obranu produkuje zapáchajúcu tekutinu, ktorú v prípade nebezpečenstva vylučuje z kloaky. Môže sa brániť aj tým, že predstiera smrť. Užovka obojková Ropucha bradavičnatá Bufo bufo Ropucha bradavičnatá obýva celú Európu, veľkú časť Ázie a severozápad Afriky. Vyskytuje sa až do nadmorskej výšky 2000 m. Aktívna je v noci. Živí sa rôznym hmyzom a slimákmi. Za očami má výrazné jedové žľazy v tvare polmesiaca, ktorými vylučuje dráždivý sekrét. V prípade nebezpečenstva sa bráni aj tým, že sa nafúkne. Najväčšie nebezpečenstvo pre ropuchu bradavičnatú predstavuje človek. Ropucha bradavičnatá Korytnačka močiarna Emys orbicularis Korytnačka močiarna je jedinou pôvodnou slovenskou korytnačkou. V Červenom zozname obojživelníkov a plazov (SR) je zaradená v kategórii kriticky ohrozených druhov. Dôvodom jej klesajúceho počtu je ničenie, ale aj znečistenie biotopov a zavlečenie nepôvodných druhov. V oblasti rozšírenia vytvára 13 poddruhov. Korytnačka močiarna Vážky Odonata Vážky patria k jedným s najstarších radov hmyzu. Predchodcovia dnešných vážok žili už v prvohorách, pred viac ako 300 miliónmi rokov, pričom narastali do „obrích“ rozmerov. Ich rozpätie krídel bolo až 75 cm. Vážky patria medzi dravý hmyz. Živia sa najmä menším hmyzom a rybkami. Na krátku vzdialenosť dokážu vyvinúť rýchlosť až 56 km/h. Na Slovensku sa vyskytuje celkom 70 druhov. Najväčším z nich je Cordulegaster heros. Vážky Rosnička zelená Hyla arborea Rosnička zelená patrí medzi stromové žaby. Priľnavé terčíky, ktoré má na nohách, jej slúžia na šplhanie. Vyskytuje sa hlavne v teplých nížinných oblastiach v blízkostí jazier a potokov. Sfarbenie rosničiek je premenlivé. Kožné pigmenty totiž reagujú na teplotu a vlhkosť. Ľudia si v minulosti rosničky často brali domov, verili totiž, že dokážu predpovedať počasie. Slizký sekrét na jej tele je jedovatý, pre človeka však nepredstavuje vážne nebezpečenstvo. Rosnička zelená Vretenica severná Vipera berus Vretenica severná je jediným jedovatým hadom, ktorý sa vyskytuje na Slovensku a je najrozšírenejším jedo- vatým hadom na Zemi. Vyskytuje sa od Veľkej Británie až po ostrov Sachalin pri východnom pobreží Ruska. Je jedným z dvoch druhov hadov, ktoré sa vyskytujú aj za polárnym kruhom. Okrem obdobia rozmnožovania a hibernácie žije samotársky. Patrí medzi menšie druhy hadov, dĺžka tela zriedkavo presahuje 80 cm. V prírode sa dožíva 15 rokov, najstarší jedinec sa dožil 25 rokov. Vretenica severná Jašterica zelená Lacerta viridis Jašterica zelená je najväčšou jaštericou žijúcou na Slovensku. Dorastá do veľkosti až 40 cm. Jej výskyt je obmedzený na najteplejšie oblasti. Ako jedna z mála jašteríc sa dokáže šplhať po stromoch. Jašterica zelená je dravým druhom. Živí sa najmä hmyzom, výnimočne inými druhmi jašteríc. Dospelé samce sú sfarbené prevažne do zelena. V období rozmnožovania majú modré hrdlo. Samice sú hnedé až zelené. Ohrozuje ju hlavne ničenie biotopov. Jašterica zelená

lužný les

Lužný les je podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom. Tento kedysi bežný biotop mizne s rastúcou reguláciou vodných tokov a výrubom.

Lužné lesy vŕbovo topoľové / mäkký lužný les
Nachádzajú sa v najnižších miestach údolných nív väčších riek a na nivných pôdach bohatých na živiny. Hlavným ekologickým faktorom sú pravidelné záplavy povrchovou vodou.

Lužné lesy dubovo-brestovo-jaseňové / tvrdý lužný les
Nachádza sa na vyšších a relatívne suchších stanovištiach údolných nív so zriedkavejšími a časovo kratšími povrchovými záplavami.

Prechodný luh
Medzi uvedenými dvoma typmi je prechodný luh, kde sú dreviny oboch typov v rôznom pomere a je pravidelne zaplavovaný.

Jaseňovo-jelšové lužné lesy podhorské
Jedná sa o podmáčaný les ovplyvňovaný povrchovými záplavami alebo s vysokou hladinou podzemnej vody.

Jelšové lužné lesy horské
Porasty jelše sivej s prímesou smreka, zriedkavo ďalších drevín na brehoch horských tokov v chladných údoliach.

Jelšové lesy slatinné
Porasty na miestach zazemnených mŕtvych ramien, na zazemnených vodných plochách, alebo v medzidunových depresiách. Dnes sa zachovali už len fragmenty takýchto porastov, keďže boli vyrúbané a nahradené lúkami a poliami.